Pod nohy… (2021)

Naše intenzívne kamarátstvo s tanečníkmi, navyše takými, ktorí ľudový tanec učia, potvrdzujú historické pramene minimálne od prvých tanečných domov v bratislavskom Véčku v roku 2002. Tento ušľachtilý vzťah sa prejavuje okrem iného aj tým, že im veľmi radi hráme pod nohy – keď tancujú aj keď tanec učia. Nemohli sme si však nevšimnúť, že tancovať a učiť treba niekedy aj vtedy, keď tam nie sme a nie je tam ani iný schopný jedinec. Často sme totiž slýchali sťažnosti tancmajstrov a učiteliek tanca, ako im je smutno a že ticho síce lieči, ale hýbať sa treba… Prosto, ani naše srdcia nie sú z kameňa. Pomôžeme. Čoby nie. Tak sme s pomocou Božou a Fondu na podporu umenia nahrali niečo, na čo by sa malo dať dobre tancovať. A aby sa to dalo aj počúvať, zaspievali sme k tomu. Žeby clivo nebolo.

Ešte jedna poznámka. Piesne sú nahrané pre potreby výučby tanca, preto sú jednotlivé stopy hrané v nemennom tempe (buď reálnom, alebo pomalšom – cvičnom). Uvedomujeme si, že sa tým stráca istá prirodzenosť nahrávky pri rekreačnom počúvaní, no uľahčuje to prácu pedagógovi (pri vracaní nahrávky sa tempo nemení). Na nahrávkach aj spievame – veríme, že to oživilo nahrávky aj pomohlo jedincom chtivým spevu. V prípade piesní z Kokavy sme sa navyše snažili vyhnúť frekventovaným piesňam typu Oveśka, oveśka a vytiahnuť viaceré neprávom zaprášené klenoty.

V muzike sa opierame o lokálne herné štýly (zo záznamov ikonickej koscelskej muziky Rinalda Gaša a Ondreja Tvrdého a skvelých nahrávok Vojtecha Bélu Radiča z 50. rokov) a typické nástrojové obsadenia (v prípad Kostolca sme sa tiež radostne podladili). V prípade hudby k pomalému čardášu sme siahli, naopak, po všeobecne rozšírených piesňach a novouhorskom štýle malomestských rómskych muzík.


Vznik nahrávok z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia – hlavný partner.


Chcete dostávať e-mailom nové nahrávky Muzičky, informácie o koncertoch, tanečných domoch a zábavách kde Muzička hrá? Napíšte nám Vašu e-mailovú adresu!